Bhagavad Gīta Bhāshya and Tātparya
B.G 18.68 to 71
य इदं परमं गुह्यं मद्भक्तेष्वभिधास्यति। भक्तिं मयि परां कृत्वा मामेवैष्यत्यसंशयः ॥६८॥
ya idaṃ paramaṃ guhyaṃ madbhakteṣvabhidhāsyati। bhaktiṃ mayi parāṃ kṛtvā māmevaiṣyatyasaṃśayaḥ ॥68॥
[यः (yaḥ) - who; इदम् (idam) - this; परमम् (paramam) - supreme; गुह्यम् (guhyam) - secret; मद्भक्तेषु (madbhakteṣu) - to my devotees; अभिधास्यति (abhidhāsyati) - will speak; भक्तिम् (bhaktim) - devotion; मयि (mayi) - to me; पराम् (parām) - supreme; कृत्वा (kṛtvā) - having done; माम् (mām) - to me; एव (eva) - only; एष्यति (eṣyati) - will come; असंशयः (asaṃśayaḥ) - without doubt;]
न च तस्मान्मनुष्येषु कश्चिन्मे प्रियकृत्तमः। भविता न च मे तस्मादन्यः प्रियतरो भुवि ॥६९॥
na ca tasmānmanuṣyeṣu kaścinme priyakṛttamaḥ। bhavitā na ca me tasmādanyaḥ priyataro bhuvi ॥69॥
[न (na) - not; च (ca) - and; तस्मात् (tasmāt) - than him; मनुष्येषु (manuṣyeṣu) - among men; कश्चित् (kaścit) - anyone; मे (me) - to me; प्रियकृत् (priyakṛt) - dear doer; तमः (tamaḥ) - most; भविता (bhavitā) - will be; न (na) - not; च (ca) - and; मे (me) - to me; तस्मात् (tasmāt) - than him; अन्यः (anyaḥ) - another; प्रियतरः (priyataro) - dearer; भुवि (bhuvi) - on earth;]
अध्येष्यते च य इमं धर्म्यं संवादमावयोः। ज्ञानयज्ञेन तेनाहमिष्टः स्यामिति मे मतिः ॥७०॥
adhyeṣyate ca ya imaṃ dharmyaṃ saṃvādamāvayoḥ। jñānayajñena tenāhamiṣṭaḥ syāmiti me matiḥ ॥70॥
[अध्येष्यते (adhyeṣyate) - will study; च (ca) - and; यः (yaḥ) - who; इमं (imam) - this; धर्म्यम् (dharmyam) - righteous; संवादम् (saṃvādam) - dialogue; आवयोः (āvayoḥ) - of ours; ज्ञानयज्ञेन (jñānayajñena) - by the sacrifice of knowledge; तेन (tena) - by him; अहम् (aham) - I; इष्टः (iṣṭaḥ) - pleased; स्याम् (syām) - may become; इति (iti) - thus; मे (me) - my; मतिः (matiḥ) - opinion;]
श्रद्धावाननसूयश्च शृृणुयादपि यो नरः। सोऽपि मुक्तः शुभान् लोकान् प्राप्नुयात् पुण्य कर्मणाम् ॥७१॥
śraddhāvān anasūyaś ca śṛṇuyād api yo naraḥ। so'pi muktaḥ śubhān lokān prāpnuyāt puṇya karmaṇām ॥71॥
[श्रद्धावान् (śraddhāvān) - faithful; अनसूयः (anasūyaḥ) - non-envious; च (ca) - and; शृणुयात् (śṛṇuyāt) - may hear; अपि (api) - even; यः (yaḥ) - who; नरः (naraḥ) - man; सः (saḥ) - he; अपि (api) - also; मुक्तः (muktaḥ) - liberated; शुभान् (śubhān) - auspicious; लोकान् (lokān) - worlds; प्राप्नुयात् (prāpnuyāt) - may attain; पुण्य (puṇya) - pious; कर्मणाम् (karmaṇām) - of deeds;]
He who will speak this supreme secret to my devotees, having done supreme devotion to me, will come to me without doubt. And among men, there is no one dearer to me than he, nor will there be anyone dearer on earth. Whoever studies this sacred dialogue of ours through the sacrifice of knowledge, I shall be pleased by him; this is my opinion. A faithful and non-envious man who may hear, he too, being liberated, may attain the auspicious worlds of pious deeds.

...

बहुचित्रजगद्बहुधाकरणात् परशक्तिरनन्तगुणः परमः ।
सुखरूपममुष्य पदं परमं स्मरतस्तु भविष्यति तत्सततम् ॥
"The one who has created this variegated vast universe with varied forms has infinite power and is of infinite auspicious qualities. He certainly bestows the highest state of bliss to those who meditate on his ever happy essence." -Dwādasha stōtra 4.3

Copyright © 2025, Incredible Wisdom.
All rights reserved.